Koniec chorobám už v novembri: jesenné meďnaté postreky pre jablone, hrušky, broskyne aj ríbezle, ktoré fungujú celú zimu

Jesenný postrek meďou patrí medzi najistejšie „poistky“ proti hubovým a bakteriálnym chorobám ovocín. Ak trafíte správny termín po opade listov, vhodné počasie a kompletné pokrytie konárov i kôry, získate ochranu na celú zimu a citeľne nižší tlak chorôb v novej sezóne.

Prečo práve meď a prečo na jeseň

Meďnaté prípravky (meďnaté hydroxidy, oxychloridy alebo bordójska zmes) pôsobia kontaktne a preventívne: vytvoria na povrchu kôry a púčikov tenký film, ktorý bráni klíčeniu spór húb a množeníu baktérií.

Jeseň je ideálna, pretože patogény prezimujú na opadaných listoch, v prasklinách kôry a na nezdrevnatených častiach – a po opade listov ich viete zasiahnuť najúčinnejšie.

Minitip: výrazne pomôže aj hygienická príprava – zber „mumifikovaných“ plodov, vyhrabanie lístia z podkorunového priestoru a jeho kompostovanie mimo sadu.

Ktoré choroby meďou cielite najviac

Pri jadrovinách (jabloň, hruška) znižujete riziko chrastavitosti a bakteriálnych infekcií kôry.

Pri kôstkovinách (slivka, čerešňa, višňa, broskyňa, marhuľa) meď obmedzuje bakteriálnu rakovinu a pri broskyniach aj štart kučeravosti listov.

Pri ríbezliach a egrešoch pomáha proti antraknóze, hrdziam a sivej plesni na prezimujúcich zvyškoch.

Kedy striekať: termín rozhoduje o úspechu

Základné pravidlo: striekajte až po opade listov, keď už rastlina prechádza do pokoja.

• Jablone a hrušky: najčastejšie koniec októbra až polovica novembra, podľa počasia.

• Broskyne a marhule: začiatok až polovica novembra (citlivé druhy), prípadne doplňujúci preventívny zásah koncom zimy v období nalievania púčikov (už nie vždy meď – riaďte sa etiketou).

• Slivky, čerešne, višne: po opade listov, skôr než dorazia trvalé mrazy.

• Ríbezle, egreše, maliny: po zbere a po opade listov; zmysel má aj postrek pôdy v páse pod kríkmi.

Počasie: bezvetrie, bez zrážok, teplota aspoň 5–6 °C. Nechajte prípravok na rastline aspoň 3–6 hodín zaschnúť (ideálne pol dňa). Neaplikujte pred búrkou, hmlou s kondenzáciou ani tesne pred mrazom.

Čo presne použiť a v akej koncentrácii

V praxi sa používajú prípravky s účinnou meďou vo forme meďnatého hydroxidu alebo meďnatého oxychloridu, prípadne bordójska zmes (síran meďnatý + hasené vápno).

Bežné jesenné koncentrácie sa pohybujú približne v rozmedzí 0,3–0,7 % (orientačne), ale vždy sa riaďte konkrétnou etiketou a odporúčanou dávkou pre daný druh a cieľovú chorobu.

Minitip: tvrdá voda znižuje účinnosť – ak môžete, použite mäkkú/dažďovú vodu. Nádrž pred miešaním dôkladne vyčistite.

Ako postrek aplikovať, aby naozaj fungoval

• Pokrytie je kráľ: postrekujte do jemnej hmly tak, aby kôra, konáre, rozkonárenia a púčiky boli rovnomerne zvlhčené až po slabé stekanie. Vynechané „ostrovčeky“ sú miestom, kde choroba na jar začne.

• Nezabudnite na kmeň: staré kôry s prasklinami jemne očistite plastovou kefou, oddeľte odumreté časti – meď sa dostane tam, kde má.

• Okolitá pôda: ošetrite pás aspoň 0,5–1 m pod korunou – opad je rezervoárom spór.

• Rýchlosť a rovnomernosť: na väčšie stromy použite chrbtový postrekovač s reguláciou trysky; pri kríkoch stačí ručný s jemným rozptylom.

Ktoré rastliny striekať a ktoré radšej nie

Striekajte: jablone, hrušky, slivky, višne, čerešne, broskyne, marhule, duly, mišpule, ríbezle, egreše, arónie, zemolezy kamčatské (haskap) – pri kríkoch prispôsobte dávku menšiemu olisteniu/kôre.

Pozor: čerstvo vysadené stromčeky a kríky nechajte najprv zakoreniť. Prvý meďnatý zásah im doprajte až nasledujúcu jeseň alebo v neskorej zime podľa etikety.

Koľko postrekovej kvapaliny budete potrebovať

Orientačne rátajte:

• Mladučké stromčeky: 1–2 l na kus

• Stredné stromy: 3–5 l na kus

• Veľké staré stromy: 8–12 l na kus

• Kríky ríbezlí/egrešov: 0,3–0,7 l na ker

Skutočná spotreba závisí od koruny a povrchu kôry. Cieľ je kompletné zmáčanie všetkých drevitých častí.

Bezpečnosť pre rastliny, ľudí a prírodu

Meď je pri správnej dávke a termíne bezpečná pre rastliny aj budúcoročné plody. Dajte si však pozor na:

• Mladé zelené pletivá: na listy nestriekajte, hrozí fytotoxicita.

• Voda a toky: dodržte ochranné pásma od povrchových vôd; zvyšky nikdy nevylievajte do kanalizácie.

• Miešanie: nekombinujte tesne po sebe s olejovými prípravkami a sírou (dodržte časové odstupy podľa etikety).

• OOPP: rukavice, okuliare, respirátor, pracovný odev; po práci vyperte a postrekovač vypláchnite.

Minitip: ak ste na jeseň použili listovú močovinu na urýchlenie rozkladu listov (napr. 5 %), aplikujte ju pred meďou a s odstupom niekoľkých dní. Znížite zdroj infekcie a meď priklincuje zvyšok.

Časté chyby a ako sa im vyhnúť

• Priskoro: postrek pred úplným opadom listov znižuje účinok a môže spôsobiť škvrny.

• Príliš neskoro: po nástupe mrazov film správne nezaschne.

• Zlé počasie: hmla, dážď či vietor postrek zmyjú alebo rozfúkajú.

• Nekryté praskliny: neočistená kôra skrýva spóry mimo dosahu.

• Predávkovanie: vyššia koncentrácia neznamená lepší výsledok, skôr riziko poškodenia.

Integrovaný prístup: meď je základ, nie všetko

Najvyšší efekt dosiahnete kombináciou: sanitácia (odstránenie plodov a lístia), jesenná meď, zimný rez s odstránením chorých konárov, jarné preventívne zásahy podľa počasia a signalizácie. Tak znížite počet jarných postrekov a ochránite úrodu šetrnejšie.