Červené šípky a hložinky zostávajú na kríkoch aj po opade listov: kto ich pozná, môže si odniesť viac než len peknú dekoráciu z jesennej prírody

Keď opadnú listy, šípky a hložinky zrazu žiaria na kríkoch ešte výraznejšie. Mnohí ich obídu bez povšimnutia, hoci majú zaujímavé využitie v kuchyni aj dlhú tradíciu v bylinkárstve. Kto ich však zbiera bez rozmyslu, môže sa pripraviť o chuť a v jednom prípade aj zbytočne riskovať.

Jesenné kríky prezradia viac, než sa na prvý pohľad zdá

Šípky vyrastajú na divých ružiach a v našej krajine patria k najnápadnejším jesenným plodom. Na konároch zostávajú aj v čase, keď sa okolité porasty sfarbia dohneda a väčšina listov opadne. Ich farba môže byť oranžová, červená až tmavočervená podľa druhu a zrelosti.

Hložinky sú plody hlohu, tŕnitého kra alebo menšieho stromu, ktorý často rastie na medziach a okrajoch lesov. Drobné červené malvice pripomínajú miniatúrne jabĺčka. Práve preto je ľahké považovať ich iba za ozdobu a prehliadnuť ich kuchynské využitie.

Oba druhy plodov zostávajú cenné aj pre vtáky. Pri zbere preto oberajte len časť úrody a ostatné nechajte na konároch, najmä tam, kde sú počas zimy dôležitým zdrojom potravy.

Ako bezpečne spoznať šípky a hložinky

Šípka rastie na ružovom kre s ostňami a býva oválna, vajcovitá alebo okrúhla. Na konci plodu často uvidíte zvyšky kališných lístkov. Vo vnútri sa nachádzajú tvrdé nažky a drobné chĺpky, ktoré môžu nepríjemne dráždiť.

Hloh spoznáte podľa ostrých tŕňov, hlbšie laločnatých listov a menších červených plodov v skupinách. Hloh jednosemenný má v plode spravidla jednu tvrdú kôstku. Iné druhy hlohu môžu mať kôstok viac, preto ich počet nie je jediným určovacím znakom.

V prírode rastú aj ďalšie kry s červenými bobuľami, z ktorých niektoré nie sú jedlé. Ak si nie ste istí určením rastliny, nezbierajte ju. Spoľahlivo si overte listy, tŕne, tvar plodov a podľa možnosti aj podobu kvetov z jari.

Kedy zbierať šípky, aby mali dobrú chuť

Šípky zberajte od konca leta do jesene, keď sú plne vyfarbené, zdravé a ešte pevné. Na sušenie sa hodia skôr nepoškodené, tvrdšie plody. Príliš mäkké kusy sa horšie čistia, rýchlejšie kazia a môžu začať plesnivieť.

Možno ste počuli, že šípky sa musia zbierať až po prvom mraze. Mráz ich síce môže zmäkčiť a zmeniť chuť, ale nie je podmienkou zberu. Pri výraznom premrznutí môže dokonca klesať množstvo vitamínu C, preto na zásoby netreba zbytočne čakať.

Zbierajte za suchého dňa, keď z plodov zmizne ranná rosa. Do košíka ukladajte len pevné a čisté šípky bez tmavých mäkkých miest. Plody so známkami hniloby alebo plesne nechajte na mieste.

Hložinky zbierajte zrelé, no nie rozpadnuté

Na hlohu dozrievajú plody najčastejšie počas septembra a októbra, miestami vydržia aj dlhšie. Vhodné sú rovnomerne červené hložinky, ktoré sa dajú odtrhnúť bez veľkej námahy. Zelené a tvrdé plody radšej nechajte dozrieť.

Chuť hložiniek je mierna, múčnatá a často menej výrazná ako pri šípkach. V kuchyni vyniknú najmä v kombinácii s jablkami alebo hruškami. Majú pektín, ktorý pomáha zahusťovať ovocné prípravky.

Pri oberaní používajte rukavice a dlhé rukávy. Tŕne hlohu sú pevné a ostré, preto nikdy neťahajte konár prudko k sebe. Plody je bezpečnejšie odoberať po malých zhlukoch.

Šípky a hložinky: prečo sa o nich hovorí v súvislosti so zdravím

Šípky sú prirodzeným zdrojom vitamínu C, ktorý prispieva k normálnej funkcii imunitného systému. Obsah vitamínu závisí od druhu ruže, zrelosti a spôsobu spracovania. Šípkový čaj môže byť príjemnou súčasťou pitného režimu, ale nie je zárukou, že sa vyhnete nachladnutiu.

Hloh má dlhú tradíciu pri problémoch spájaných so srdcom a nervovým napätím. Dôležité však je, že odborné európske hodnotenie tradičného použitia sa týka najmä listov s kvetmi, nie bežného jedenia jesenných plodov. Účinky samotných hložiniek na liečbu srdcových ochorení nie sú spoľahlivo preukázané.

Ak máte ochorenie srdca alebo užívate lieky na srdce či krvný tlak, nepoužívajte koncentrované hlohové prípravky bez dohody s lekárom. Hloh môže s niektorými liekmi interagovať. Tieto plody v žiadnom prípade nenahrádzajú predpísanú liečbu.

Ako šípky pripraviť na sušenie bez nepríjemných chĺpkov

Nazbierané šípky preberte, krátko opláchnite a osušte čistou utierkou. Odrežte stopky a suché konce. Väčšie šípky môžete pozdĺžne rozkrojiť, aby sa rýchlejšie presušili.

Na konzumáciu dužiny odstráňte semienka aj jemné chĺpky. Ak sušíte plody s vnútrom na čaj, hotový nálev vždy dôkladne prefiltrujte cez veľmi jemné sitko alebo čisté plátno. Hrubé kuchynské sitko nemusí drobné chĺpky zachytiť.

Rozložte ich do jednej vrstvy v sušičke alebo na dobre vetranom mieste bez vlhkosti. Pri šetrnom sušení voľte skôr nižšiu teplotu, približne 40 až 50 stupňov, a kontrolujte výsledok. Plody majú byť úplne suché, nie gumové ani zvnútra vlhké.

Sušenie hložiniek a ich uskladnenie

Hložinky pred sušením vytrieďte a odstráňte poškodené kusy. Sušte ich v tenkej vrstve, ideálne oddelene od šípok, pretože majú inú veľkosť a rýchlosť presychania. Pravidelne ich obracajte, kým prestanú byť na dotyk vlhké.

Úplne vychladnuté suché plody nasypte do čistých, suchých a uzatvárateľných nádob. Uložte ich na tmavé miesto mimo pary zo sporáka. Ak sa v pohári objaví kondenzácia, sušenie nestačilo a plody treba znova presušiť alebo vyhodiť pri náznaku plesne.

Na obal napíšte druh plodu a dátum zberu. Priebežne kontrolujte farbu, vôňu aj prípadný výskyt škodcov. Pri zatuchnutej vôni alebo plesni celú postihnutú dávku vyraďte.

Jednoduchý šípkový nálev, ktorý nepokazíte

Na jednu väčšiu šálku použite približne jednu až dve lyžice očistených, rozdrvených sušených šípok. Zalejte ich asi 300 mililitrami horúcej vody, nechajte 15 až 20 minút lúhovať a nálev dôkladne preceďte cez jemné plátno. Podľa chuti pridajte trochu medu až do nápoja, ktorý už nie je príliš horúci.

Ak vám ide najmä o obsah vitamínu C, vyhnite sa zbytočne dlhému vareniu. Pri vyššej teplote a dlhom spracovaní sa časť vitamínu stráca. Nálev pripravujte čerstvý a neskladujte ho celé dni pri izbovej teplote.

Zo šípok môžete pripraviť aj ovocné pyré, no vtedy treba dôsledne oddeliť jadierka a chĺpky. Najpraktickejšie je plody po zmäknutí prepasírovať cez dostatočne jemné sito a výsledok podľa potreby ešte prefiltrovať.

Čo urobiť s hložinkami, keď čaj nechcete

Plody hlohu sa hodia do malého množstva domáceho ovocného pyré alebo želé. Opláchnuté hložinky krátko povarte s trochou vody, kým zmäknú, a dužinu pretlačte cez sito. Tvrdé kôstky neprelamujte a pred podávaním ich odstráňte.

Pre príjemnejšiu chuť pridajte podusené jablko alebo hrušku a podľa potreby trochu citrónovej šťavy. Vznikne jemný ovocný základ k raňajkovej kaši či jogurtu. Takto pripravené pyré uchovávajte v chladničke a spotrebujte v priebehu niekoľkých dní alebo ho zamrazte.

Na dlhodobé zaváranie používajte overený recept s presným postupom sterilizácie. Samotné nalievanie horúceho pyré do pohárov nezaručuje bezpečné skladovanie pri izbovej teplote.

Tri chyby, ktoré môžu pokaziť celú jesennú úrodu

Prvou chybou je zber pri frekventovanej ceste alebo na plochách, kde sa používajú chemické postreky. Vyberajte čisté lokality ďaleko od výfukových plynov, prachu a ošetrovaných okrasných kríkov. Pri zbere rešpektujte vlastníctvo pozemkov a pravidlá chránených území.

Druhou chybou je uložiť ešte vlhké plody do uzavretého pohára. Pleseň sa môže rozšíriť aj tam, kde ju voľným okom spočiatku nevidíte. Pri neistote je bezpečnejšie zásoby vyhodiť než riskovať.

Treťou chybou je zámena kuchynského použitia za liečbu. Šípky patria do pestrej stravy, hložinky majú miesto v tradičných receptoch, no zdravotné ťažkosti patria do rúk lekára. Zvlášť opatrní buďte pri hlohu v tehotenstve, počas dojčenia a pri súbežnom užívaní liekov.

Jesenné plody si zaslúžia miesto v košíku aj na kríku

Šípky a hložinky sa oplatí spoznať, zbierať zdravé a zrelé plody a pripraviť ich podľa ich vlastností. Šetrné sušenie, čisté skladovanie a dôkladné odstránenie tvrdých či dráždivých častí pomôžu využiť ich kuchynský potenciál. Časť červených plodov však nechajte prírode, aby z nich mali úžitok aj vtáky počas zimy.